Proömium (Ab Jove). Od Jupitera berme prvopočiatok Múz: on je ten, kto je najčastejšie na perách ľudí, ktorý veľkou mocou napĺňa križovatky, zhromaždenia mužov, hlbokú morskú hlbinu a prístavy mora. Jupitera si všetci užívame a všetci ho potrebujeme. My sme jeho potomstvo; a on nám priaznivým znamením pravicou ukazuje cestu a ľud ženie k námahám, aby sa staral o život: keď je zem vhodnejšia na motíku alebo na voly, varuje, a v akom čase je vhodné siať, alebo oplotené rastliny skrápať vodou. On sám upevnil svetlá na veľkej oblohe, každé na svojom mieste, a prezieravo pre celý rok dal nám hviezdy, ktoré nás varujú, v akú hodinu je čo vhodné konať, aby sa všetko zrodilo podľa pevného zákona. Tak je ten istý prvý upokojovaný a posledný ten istý. Veľký otče, veľký rast smrteľníkom, staršie potomstvo, a nadovšetko, sladké Múzy, všetci ma naraz pozdravte, a kým spievam o hviezdach, ak právo a božský zákon dovoľujú, priveďte dlhú pieseň do konca.

Medvedice (Arcti). Všetky ostatné nebeské telesá kĺžu rýchlym pohybom, nesené spolu s nebom, noci i dni: os však nehybná nikdy nemení svoje miesto; drží zeme vyvážené rovnakým zaťažením; a okolo nej sa otáča nebo vo veľkom víre. Najkrajnejší bod každého z dvoch závesom sa nazýva pól; z týchto dvoch jeden nie je viditeľný, druhý na sever smeruje k horným hraniciam Oceánu. Tohto obklopujú Medvedice, slávne menom Voz, ktoré naši zvykli volať Sedem Volov. Hlava jednej pozerá na ohnivý chrbát druhej, a krúžiaca sféra ich striedavo nesie, sklonené na vlastné plecia. Z Kréty, ak je dovolené veriť, prišli do žiarivých citadel neba, opustiac domov. Jupiter to tak chcel, on, ktorého, keď sa ako dieťa hral pod voňavými bylinami, uložili do vítanej Diktaiovej jaskyne, blízko Idajského vrchu, a živili celý rok, kým Diktaijskí Korybanti klamali Saturna. Z týchto dvoch jedna sa u Grékov volá Kynosúra; druhá sa hovorí, že je Heliké, ktorá ukazuje Achájcom na mori, kam treba obrátiť loď; ale na Heliké spoliehajú Feničania plaviaci sa v nočnej hlbine. Ale ona prvá žiari jasnejšie, posiatá viac hviezdami, a široko a hneď je viditeľná od začiatku noci. Táto druhá je malá; ale námorníkom je z nej úžitok: lebo sa otáča v kratšej dráhe na vnútornej obežnici, a ukazuje najistejšie znamenia sidónskym námorníkom.

Drak (Draco). Medzi nimi, ako rieka s prudkým prúdom, plazí sa zachmúrený Drak dolu, a navrchu vinouc sa späť, tvorí ohnuté záhyby zo svojho tela, ktorých sa dotýkajú psy arktickej hlbiny, samy nedotknuté vodou. Ale Heliké je obklopená radom jeho krajnej chvosta; kde je záhyb špirály, tam leží hlava Kynosúridej medvedice: tá sa ho však dotýka nohami, od temena po bok. Tu sa Had opäť otáča vo svojom spätnom chode. Nie jedna hviezda sa mu ligotá a zdobia hlavu; ale spánky sú poznačené dvojitou žiarou, a z dravých očí plamenejú dve horiace svetlá, a brada žiari jedinou žiarivou hviezdou; hlavu nachýlenú a ohnutú späť na okrúhlom krku povedal by si, že upiera pohľad na chvost väčšej medvedice. Krajné časti hlavy sú obrátené napravo k chvostu. Tu hlava sa trochu skloní a náhle skryje, kde sa východ a západ miešajú na jednom mieste.

Kľačiaci (Engonasin / Hercules). Dotýkajúc sa omdletý, ako obraz smútiaceho muža, otáča sa istá postava: kto to je, nikto by ti s istotou nepovedal, ani z akej námahy je vyčerpaný; predsa ho volajú Engonasin, pretože sa nesie kľačiaci na kolenách. On siaha oboma rukami do opačných miest, a rozpína sa nad plecami s natiahnutými pažami, a nad tvárou Hada, ktorý dýcha oheň z dutých nozdier, kladie stopu svojej pravej nohy.

Koruna (Corona). Tu je položená ona Koruna s vynikajúcim leskom. Tú Bacchus, ako svedok svojej lásky k Ariadne, vyniesol na nebo, kde sa kľačiacemu trhá chrbát. Vedľa jeho pliec leží veniec. Blízko hlavy Hadonosca,

Hadonosec (Ophiuchus). ktorého Gréci nazývajú jasným menom Ophiuchus, je hlava kľačiaceho; a z najvyššieho temena kľačiaceho veľmi ľahko spoznáš žiarivé hviezdy druhého. Nad jeho dvoma plecami je vidieť pripevnenú blikajúcu hviezdu takého zjavu a takého lesku, že žiari ako mesiac svieti späť, keď je v plnom svetle. Sila jeho dvoch rúk nie je rovnaká, hoci im ani lesk nechýba, ani ich objem nie je najmenší; predsa je ich lesk tenký, so široko rozptýleným svetlom. Dvojitým tlakom dlaní drží Hada, a on sám ním zostáva opásaný celým telom; lebo Had opasuje mužov stred pod hruďou. On predsa ťažko dorážajúc kladie kroky, a očami a hruďou Škorpióna tlačí nohami. Tlakom jeho pravice sa dvíha Koruna; ale na ľavej strane minoický veniec sa dotýka vrcholu jeho líc.

Kliešte (Chelae). Pod jeho špirálou budeš hľadať Kliešte s obrovským telom, ktoré predsa nevrhajú veľký lesk v pomere k svojej hmote.

Medvedár (Arctophylax / Bootes). Samotnej Heliké nasleduje postava nepodobná pastierovi, Medvedár, ktorý sa obecne nazýva Bootes, pretože ako by oja pripojené pred sebou ženie Medvedicu. Jasný je, a pod hruďou je viditeľná pripevnená blikajúca hviezda lúčmi, jasným menom Arcturus.

Panna (Virgo). Tu, pod Bootovými nohami, vystupuje, oddelená pre seba, Panna, držiaca slávny klas, so žiarivým telom. Či je jej otcom Astraeus, o ktorom sa hovorí, že je rovnako otcom súhvezdí a hviezd, alebo ktokoľvek iný, nech je nám priaznivá: toto sa obecne rozpráva. Astraea kedysi obývala zem, zanechajúc nebo, a nepokladala za nedôstojné zhromaždenia dávnych ľudí, ani nezavrhla navštevovať ženské schôdzky; bez smrti sa usídlila, zmiešaná medzi smrteľné pokolenie, tešiaca sa menu Spravodlivosti; a starcom zhrnutým, či na veľkom fóre, či na široko-priestrannom námestí, pilne diktovala ľudom občianske zákony. Ešte nebolo zlého sporu, ani nesváru nebolo znáť, ani divoká vzbura nerozhnevala nestálnu luzu, ani divoké moria necítili tlak odvážnych kýlov; ale orúc zem volmi ťahaným pluhom, radšej žili spokojní s skromným životom, keď Bohyňa napĺňala spravodlivých všetkým z plného rohu. Tak zostávala, kým zlaté pokolenie ostávalo na svätých zemiach. Ale nad kovom striebra sa príliš neteší; a keď sa ich mravy zmenili, zmenila sa aj jej predošlá vôľa, a zriedka spojila svoje božstvo s horším pokolením. Sama zostupujúc z chrapľavých hôr odchádzala k noci, nikomu nelichotíc jemnými slovami. Ale len čo prišla do veľkých miest ľudí, ostydom ich hanbebné zločiny takto potrestala hroznými slovami: „Ja sa už nepovažujem za hodnú ukazovať sa na pohľad, ó, zdegenerované potomstvo, teraz druhé zo prvého potomstva, a sami budete mať ešte zdegenerovanejších vnukov, znovu a znovu. Vtedy kruté vojny nad ľudským rodom a neprávostné zabíjania budú hroziť, a vinu bude sprevádzať jej vlastný trest ako spoločník.“ Tak riekla a ľudí, ešte s tvárami upretými na ňu, opustila a uberá sa k horám a do odľahlostí lesov. Toto veky opustili život a zanechali svoje potomstvo. Vtedy naozaj železné pokolenie náhle povstalo, a prvé sa opovážilo vyrobiť hrozivý meč, a rukou ochutnať porazeného a skrotného junca. Vtedy Bohyňa, nenávidejúc smrteľné pokolenie, odletela do výšin, a usídlila sa v Jupiterovom kráľovstve, v časti neba; dostala slávne miesto, kde za jasnej noci Panna výrazne žiari, susediaca s Bootom. Nad ňou sa obracia jej dvojitých pliec, a krídlo

Predzvesť vinobrania (Praevindemiator). napravo, gréckym menom nazvaná Protrygeter, blikajúca hviezda takého zjavu a takého lesku ako tá, čo sa otáča pod chvostom obrovskej Medvedice. Ona sice žiari; ale aj pre túto Pannu je viac žiarivých hviezd, ktoré s malou námahou budeš môcť nájsť. Veď už pred jej nohami, poznamenaná veľkým leskom, žiari hviezda; potom prvá vstúpi k plecom, druhá k bedram. Tretia rozkladá svoje svetlá pod chvostom, pri samom kolene. Ostatné však tu a tam žiaria bez mena.

Blíženci (Gemini). Ale potomkov Blížencov uvidíš pod hlavou Medvedice: pod ich stredom je Rak, a nohami je zadržiavaný veľký Lev, trasúci chvejivý plameň zo svojho tela. Tu rozkladá Phebova dráha svoje najvyššie žiare: vtedy sa neobjavuje ani klas cez zoraté úhory; a na začiatku slnka cez modré nebo týmto pohybom žiarivého, éteské vetry sa do vôd mora zosúvajú zhromaždené a dlhým dychom dýchajú. Vtedy by mi nevyhoval veslár, ktorý chudobnú plť vyžaduje, ale hojný dosť, a s rovným kormidlom vhodný pre vietor.

Vozataj (Erichthonius / Auriga). Ak si praješ poznať Vozataja a hviezdy Vozataja, a nejaká povesť o Koze sa dostala k tvojim ušiam, a o Kozliatkach zároveň, ktorých dve svetlá ľudia často vidia cez rozzúrené more, kde sú mrštené mŕtvolami: Vozataja nájdeš mocného; celým telom bude nesený, skrytý pod ľavou stranou Blížencov. Naproti jeho hlave hľadí zachmúrená Heliké. Ale jasná Koza zaujíma jeho ľavé plece; verí sa, že ona dávala sústy ešte malému Hromovládcovi; Jupiterovi služobníci ju nazvali olenijskou kozou. Ale ona je obdarená veľkým a slávnym znamením. Naproti Kozliatka hádžu smrteľníkom malý oheň v rukách Vozataja; a sledujúc jeho kroky, rohový Býk sa dorazuje silným telom, ktorého by si mohol poznať nie ťažkým uvažovaním.

Býk (Taurus). Lebo jeho zdobia hviezdy nevyžadujúce nijaké cudzí znak, ktoré formujú jeho živú hlavu na oboch stranách, a rozsievajú slávne svetlá po celom čele. Tieto hviezdy Gréci zvykli nazývať Hyadami. Ale pravá noha Vozataja a ľavý roh Býka blikatú jedným ohňom a obaja sú nesení rovnako. Ale vôl, keď Vozataj ide vopred, hľadá široký Oceán, hoci predsa zároveň vychádzajú z pokojných vln mora.

Cefeus (Cepheus). Ešte aj Cefeuov prastarý dom, syn Iasov, je známy svojimi strasťami, ktorý Jupiter, pôvodca jeho pokolenia, náhle uviedol medzi slávne hviezdy. Lebo on sám sa otáča pri chrbte Kynosúridej Medvedice, syn Iasov, rozťahujúc ramená s roztvorenými dlaňami; a od krajného chvosta Medvedice oddeľuje pravidlo každú nohu o toľko, o koľko je noha od nohy vzdialená.

Kassiopeia (Cassiepea). Ale ak od Cefeovho pásu o málo odvrátíš svoje oči smerom k prvým radám zúrivého Draka, tu bude ona, ktorú by si nemohol vidieť za splnu mesiaca, temného zjavu hviezd, Kassiopeia. Lebo jej hviezdy nie sú husté, ani spriahnuté súhvezdia neskladajú z rozličných ohňov vynikajúci oheň: ale ako zástrčka, priložená k závese dvojkrídlových dverí, závora ukrytá v dvojkrídlových dverách uzatvára obité brány, tak aj tieto hviezdy, rozložené oddelene, dávajú jej tvar, každá zvlášť; a sama je natiahnutá s roztvorenými pažami, nič menej než tá, čo sa zľutúva nad nespravodlivým osudom dcéry.

Andromeda (Andromeda). Lebo vedľa nej so žiarivým telom sa otáča Andromeda, smutne utekajúca pred pohľadom matky: nočné hľadanie jej si nevyžaduje úzkostlivú námahu; tak jasná je jej hlava, tak veľkou hviezdou plamenejú obe plecia, a jej vrchné nohy, a jej vlávajúce rúcha. Aj ona roztiahuje paže do rôznych strán, a, ako predtým, tak teraz v rozľahlej oblohe okovy neuľahčujú jej ruky unavené tvrdou ťarchou.

Kôň (Equus / Pegasus). Pri nej sa dotýka onen Kôň, trasúci hrivu s trblietavým leskom, vrcholu jej hlavy bruchom, a jedna hviezda, spájajúc ich, drží dve postavy spoločným svetlom, túžiac viazať večný uzol z hviezd. Ale bok a plecia žriebäťa maľujú tri hviezdy, hviezdy vzdialené od seba rovnakým odstupom, vynikajúceho lesku, ktorým sa nevyrovná ani vysoká hlava ani dlhý krk; ale posledná na ohnivej líci, hviezda, nezostupuje týmto štyrom ostatným v lesku, sama sa trblietajúc, prostredná medzi žiariacimi hviezdami. Tu naozaj nie je štvornožec, ale len po polbrušia výrazný predvádza ctihodný žrebec svoju tvár. Hovorí sa, že kedysi blízko najvyšších výšin Helikonu nám daroval Hippokrenenský nápoj. Vtedy ešte aonijský vrch zelenal nezavlažený plodnou vodou: len čo prvé kopyto šľachetného žriebäťa udelo zem, hneď vyskočil obrovský prameň, odkiaľ prví pastieri ho pomenovali konský. On skutočne kvapkajúc zo skál zavlažuje tvoje polia, krajino Thespijská; ale Kôň, za tak veľký dar, zdobia žiarivé svätyně vnútra veľkého neba.

Baran (Aries). Potom Baran s krútenými rohmi visí pevne. On naozaj večne poháňaný v dlhých dráhach neprebehne pomalšie ako znamenie Kynosúridej Medvedice, mdlý a temný predsa, akoby mesiac otupoval ostrie plameňa, otáča sa blízko pásov Andromedy. Blízko by si ho mohol poznať, opretý pod ňou: lebo šliape strednú časť neba, ako predtým oné Kliešte, a hruď, kde je vidieť Orión.

Trojuholník (Deltoton). A blízko uvidíš malé znamenie, pod jasnou hruďou Andromedy, ktoré Gréci zvykli nazývať Deltoton, pretože figura žiari v rovnakom tvare ako ich písmeno. Pre toto je každá strana vyčnievajúca, vyvedená v rovnakej dĺžke; ale nie tretina strany; lebo je menšia než tie druhé, a predsa vynikajúco žiari ďaleko hustými hviezdami.

Ryby (Pisces). O trochu nižšie je Baran, a viac nakloný k južnému vetru; a ešte prudšie než on, Ryby, z ktorých jedna o trochu kĺže vopred, a viac sa dotýka strašlivo-zvučných krídel severného vetra. A z ich chvostov, ako by dvojité reťaze z bronzu, dlho obrátené od seba, kĺžu sa cez svetlá, a nakoniec spoločne visia na jednej hviezde, ktorú Starí zvykli nazývať nebeský Uzol.

Perseus (Perseus). Ak budeš pokračovať hľadať z ľavého pleca Andromedy, budeš môcť poznať Rybu umiestnenú nad ňou; narodeného z jej nôh uvidíš Persea, syna najvyššieho Jupitera, nohy, ktoré Perseus drží na pleciach so zarazeným telom, keď veje z najvyšších oblastí severný vietor. On naťahuje pravicu k sídlam Kassiopeie, a nohy rozložené, zviazané vhodne sandálmi, ako by prašný, náhle vyšmyknuvší sa zo zeme, nesie sa ako cestovateľ do neba pod veľkou klenbou.

Plejády (Vergiliae). Ale pri ľavom kolene, umiestnené zo všetkých strán, malé Plejády s tenkým svetlom uvidíš. Tieto sú obecne uvádzané po starom zvyku ako sedem hviezd, ale v skutočnosti je vidieť šesť malých všade. Ale nesluší sa veriť, že jedna zanikla; ale zbytočne ľahkomyseľne ich dav bez všetkého dôvodu nazýva sedem, ako to stanovili starí básnici, ktorí ich všetky cti hodné urobili večným menom: Alkyone, a Merope, Kelaino, a Taygete, Elektra, a Sterope, a spolu najsvätejšia Maia. Tieto slabo svietia, kĺžuc s malým svetlom: ale meno znamenia je veľké a slávne sa nazýva, pretože ohlasuje počiatok leta, a potom, predskytujúc východ zimného času, napomína, aby smrteľníci zverili semená zemi.

Lýra (Lyra). Potom je viditeľná Lýra, ľahko položená a klenutá; tú Merkúr, hovorí sa, kedysi svojimi malými rukami vyrobil v kolíske a umiestnil na vysoké sídlo; ktorá, skĺznuc dolu, usídlila sa pri ľavom kolene kľačiaceho, a uviazla medzi ohnutým kolenom kľačiaceho a hlavou Vtáka.

Labuť (Cycnus). Lebo je tu Vtáč, pernatý, ktorý letí pod širokým príkrovom neba a, kĺžuc, krídlami rozdeľuje vzduch oboma krídlami. Jedna jeho časť je tmavá a zbavená svetla: druhá nehorí malými ani jasmi svetlami, ale hádzavo strednú svetlosť trasúc zo svojho tela. Jeho pravé krídlo túži zasiahnuť pravú ruku Cefea; a čoskoro sa silný kôň sa sklonil prudko blízko krídla jeho okrídleného tela.

Kôň, Kozorožec a Vodnár (Equus). Ale onen Kôň sám je zadržiavaný, kĺžuc, oboma Rybami; jeho krk je pohladený napravo Vodnárom. Neskôr navštevuje sila Koňa zemské záchody než chladný Kozorožec, dýchajúci ľadový mráz zo silného tela, veľký, štetinový Kozorožec na svojej obežnici; neho, keď ho Titán odial nepretržitým svetlom, skloniac, točí svój voz v zimnom čase. Chráň sa zverovať sa moru v tomto mesiaci: lebo denná vzdialenosť bude kĺzať nie vo veľkej dĺžke; zimná noc sa nebude rýchlo otáčať v rýchlom behu; vlhká zornica sa vašim žalostiam skôr neukáže, zvestovateľka jasného slnka. Ale južný vietor bude biť more mocnými silami; vtedy rozpraskané telo bude trasúcim sa mrazom otriasané. Ale predsa už sa roky prepadajú celým časom, a nijakým zo znamení neustupujú, ani vetrom sa nevyhýbajú, ani sivé vlny s hrozivým hrmotom sa neboja. Ale námorníci, podobní lyskám a plavajúcemu potápačovi, úzkostlivo vrháci oči po celom mori, zbytočne hľadajú brehy, ktoré im nikde neslúžia, kým tenká doska ich oddeľuje od čierneho Orka.

Strelec (Sagittipotens). A tiež v mesiaci navrchu, keď sa pláva na lodi a mori, keď Strelec drží dráhu slnka, neverím, že oveľa ľahšie nebezpečia číhajú, a opatrne odtiahni záď pred čiernym tmavom. Lebo teraz je svetlo k dispozícii blízko, na krátky čas. Toto znamenie prídu námorníci môcť vopred spoznať pri jeho príchode: lebo keď je noc blízko pádu, bude dovolené vidieť, ako Škorpión, ukazujúc sa, vysoko stúpa, za sebou ťahajúc ohnutý Luk silou svojho tela. Ale Škorpión o veľa vopred nevychádza; predsa vychádza prvý z vln. Teraz navrchu uvidíš, že hlava menšej Medvedice je tam, a viac vzpriamene otáča sa k najvyššej obežnici. Vtedy Orión teraz celé svoje telo skrýva blízko konca noci, a Cefeus sa skrýva hlboko po boky, zatlačený od ruky do tieňov.

Šíp (Sagitta). Tu, bez strelca, leží jediný žiarivý Šíp, pri ktorom sa otáča jasne operený Vtáč; a je o trochu viac ohnutý k záfonom severného vetra.

Orol (Aquila). Ale pri ňom nesie sa Orol s horiacim telom, hladiac ohňonosný éter trasúcimi krídlami, nie príliš veľkým telom, ale smutné znamenie ukrúšeným ukazuje námorníkom, búriac more.

Delfín (Delphinus). Vtedy blízko rohov veľkého Kozorožca leží zahnutý Delfín, osvetlený nie nesmiernym leskom; okrem štvornásobných hviezd umiestnených na jeho čele, ktoré jeden jediný priestor delí po pároch: jeho ostatná časť, široká, kĺže s tenkým svetlom. Tie svetlá, čo žiaria z jeho trblietajúcej tlamy, sú umiestnené medzi chladnými časťami severne, a medzi priestorom a radostnými stopami slnka. Ale dolná časť Delfína je vidieť rozliatá medzi dráhou slnka a záfokmi vetra, kde sila najvyššieho dychu Juhu preniká svojou mocou.

Orión (Orion). Odtiaľ Orión, siliac sa so šikmým telom, drží dolné časti tela zachmúreného Býka. Kto, hľadiac na nebe za jasnej noci, ho nevidel široko rozostretého, sotva naozaj môže dúfať, že bude môcť spoznať ostatné znamenia.

Pes (Canis / Sirius). Lebo pod jeho nohami žiari červenavým svetlom onen horúci Pes, ligoce sa svetlom svojich hviezd. Temné brucho ho kryje pod hruďou; a dýchajúc plameň z celého šialeného tela, preniká mocnými záfokmi horúce ohne. Celý žiar je hádzaný smrteľníkom, trblietajúc z jeho tlamy: Gréci ho nazývajú slávnym menom Sirius. Keď sa tento Pes zdvihol spolu so slnkom k vrcholom neba, nedovolí stromom pod príkrovom listov zbytočne nechávať visieť plody v predstihu. Lebo tých, ktorých korene zem objala a uchytila, tých tento Pes, rozmnožujúc ich silu, hladí živým plameňom. Ale tých, ktorých korene nemôžu klíniť zem, oblieka konáre o lístie a kmene o kôru. Aj my ho cítime, keď sa tiahne k západ­ným brehom. Ostatné hviezdy sú mdlé na označenie jeho údov.

Zajac (Lepus). Pri ňom, a pod nohami toho, o ktorom sme predtým hovorili, Orión, leží ľahkonohý Zajac. Ten uteká, bojiac sa hrozivých úderov ostrého čumáku, trblietavo: lebo Pes sleduje jeho stopy nepriateľským chodom, ženiaci ho hlavou k zemi, teraz nakoniec trochu vychádzajúci, a nikdy neutíšiac svôj beh s neúnavným telom.

Loď (Argo). Ale pri chvoste Psa kĺže sa Argo, plazíc, a pred sebou nesie záď otočenú, so svetlom: nie tak ako iné lode, čo sa chystajú klásť provy vpred na hlbine, krájajúc Neptunosove lúky loďným nosom; ale obrátená späť nesie sa cez oblasti neba. Ako keď začínajú dostihnúť bezpečné prístavy, námorníci otočia loď s veľkou váhou, a ťahajú obrátenú záď k vytúženým brehom; tak stará Argo, obrátená, kĺže sa nad éterom; a celá od provy po vysokú sťažeň je bez svetla, od sťažňa po záď je vidieť s jasným svetlom. Odtiaľ kormidlo, ligoce sa rozptýleným svetlom, dotýka sa zadných stôp jasného Psa.

Morská príšera (Pistrix / Cetus). Odtiaľ, vzdialená ďaleko a umiestnená v bezpečí, predsa divá Morská príšera postúpa, hľadajúc stopovať Andromedu, a vyšpehuje, umiestnená celá k mocným záfonom severu, modrá, ohraničená v južných oblastiach.

Rieka (Eridanus). Tú kryje Baran, a Ryby so šupinami pokrytým telom, dotýkajúc sa telom brehov žiarivej Rieky. Lebo aj Eridanus uvidíš, umiestnený v časti neba, osudnú rieku s veľkými silami, ktorú slzy smútiace sesternice Faethóna často pokrývali, smútiaci hlas ospevujúc jeho smrť. Tohto Hada môžeš vidieť pod ľavou chodidlom Orióna; a uvidíš dlhé Putá, ktoré zadržujú Ryby, umiestnené v časti ich chvostov, zmiešané s riekou, obrátené späť k chrbtom Morskej príšery. Tu sú viazané jednou hviezdou, ktorú vydáva zo seba chrbtica Morskej príšery, žiariaca s mocným svetlom. Odtiaľ je vidieť veľa malých s tenkým svetlom, rozliate a roztrúsené medzi Morskou príšerou, a všetky hviezdy, ktoré Zajac, bojiac sa ostrého uhryznutia, kryje, a kormidlo. Pre tieto ani meno ani istý tvar Starí zdali sa ustanoviť. Lebo tie, ktoré príroda vyleštila jasnými hviezdami, a maľovala, vyznačujúc tvary rozličným svetlom, tie onen strážca hviezd poznamenaval s rozumom, a nebeské znamenia pomenoval pravým menom. Ale tieto, čo sú rozliate s malým svetlom, hviezdy podobného zjavu a podobného lesku, nemohol nám ohlasovať so známou figúrou.

Južná ryba (Piscis Australis). Odtiaľ sa otáča tá, ktorú zvykli nazývať Južná Ryba, nižšia ako Kozorožec, smerujúc na juh, sledujúca Morskú príšeru, visiac ďaleko od oných Rýb.

Vodnár (Aquarius). Ale blízko uvidíš, všetky zbavené mena, medzi Morskou príšerou a Rybou, o ktorej sme hovorili ako južnej, hviezdy rozptýlené pod nohami žiarivého Vodnára. Vedľa nich nalievá Vodnár zo svojej pravice temný prúd, ktorý sa bliská slabou belobou svojich hviezd. Ale z mnohých predsa tieto dve svetlá žiaria ďaleko: jedno bude vidieť pod veľkými nohami Vodnára: to, čo zostáva, zosunuté z chladného prameňa prúdu, prilepilo sa pod tŕňonosný chvost Morskej príšery; tieto tenké hviezdy sa nazývajú menom Vôd. Tu iné lietajú s malým svetlom jasné, a vstupujú pod predné stopy veľkého Lukostreľca, a temné ustupujú bez mena.

Oltár (Ara). Odtiaľ blízko hrotuľa žiarivého Škorpióna uvidíš Oltár, ktorý dych Juhu hladí svojim záfonom, a ktorý krátky čas pláva nad hornými prahmi: lebo je umiestnený ďaleko, v časti obrátenej k Arcturovi. Arcturovi Jupiter dal veľký priestor navrchu; pre Oltár mu uložil malú dráhu v dolnej časti. A predsa táto noc, obchádzkajúc tieto oblasti na svojej večnej dráhe, dávala námorníkom znamenia, ktoré všetci mohli poznať, zľutovávajúc sa nad strašivými osudmi ľudí zo všetkých strán. Lebo keď uvidíš, bez čiernych mrakov žiariaci, Oltár umiestnený v strednom kraji neba, jeho vrchnú časť pokrytú temnou hmou, vtedy uteč, vyhýbajúc sa Juhu s jeho mocnými silami: toho, kto, ak prezieravo unikneš, všetky plachtoby opatrne umiestniaci, bezpečne sa budeš kĺzať cez vlny. Ale ak ťažký vietor s prudkým záfonom udrie, rozbije vysoké sťažne so zarazeným drevom, takže nič nemôže utíšiť divoké búrky, ak len Oltár nezačne zaháňať temnú mračno zo severskej časti, a záfonmi ich rozprúdi Oltár.

Kentaur (Centaurus). Ale ak má Kentaur plecia v strede neba, a sám bude nesený zahalený modrastou mračnou, a Oltár zahalí tenkou tieňou, zatmenejúc, vtedy pri zániku znamení je treba sa báť sily Favónia. Ale onen Kentaur, umiestnený na vysokom sídle, kde sa Škorpión ukazuje, žiarivý a jasný, pod tou časťou sám pred sebou nesúc svoju mužskú časť ustúpi, chvátiaci pod Kliešte pridružiť svoje konské časti. Tu, podávajúc pravú ruku tam, kde je zadržiavaný obrovský štvornožec, ktorému žiaden z Grékov nedal istý meno, natiahuje sa, a zachmúrený ustúpi k slávnemu Oltáru.

Hydra (Hydra). Tu sa dvíha Hydra z dolných oblastí strmou pádou, had s ohnutým telom. Otáčajúc hlavu a oči k chrbtom Škorpióna, a klenunutou záhybou vchádzajúc pod dolné časti Leva, dotýka sa Kentaura kĺzavo hladkým chvostom: a uprostred svojej záhyby žiari Čaša trblietavo: pri jej konci kluje Havran, žiarivý okrídleným telom, zobákom. A tu, priamo pod Blížencami, pred Psom, je ten, kto je nesený gréckym menom Prokyón. Toto sú tie znamenia, ktoré ty, strážiaci v nočnom čase, a chcejúc poznať večný pohyb sveta, uvidíš obiehať nebo na zákonnom behu. Lebo päť hviezd, čo zvykli kĺzať cez dráhu dvanástich Znamení, nemôžu byť poznačené podľa rovnakého rozumu; pretože stopy, ktoré robia na behu, nie sú vždy nesené, vyšliapané, po rovnakom priestore. Tak radšej blúdia, ponevieriac sa cez oblaky neba, a meriavajú svoje dráhy premenlivým pohybom. Tieto tvoria veľké roky dlhého času, keď sa vracajú k tomu istému znameniu pod príkrovom neba: ich celé obehy teraz nemôžem rozvinúť. Ale tieto, čo sa vždy točia na istej dráhe, pevné, budem predkladať ľudom spolu s veľkými kruhmi.

Nebeské kruhy (Circuli). Štyri kruhy, obchádzajúce klenbu večným svetlom, sú nesené, hviezdonosné, nesúc svoje znamenia, objímajúc zem, podporované pod príkrovom neba: z nich poznáš lúče rokov prchavé, ktoré bude možné rozlíšiť, posiate hustými znameniami. Teda veľké kruhy, široké veľkým svetlom, zviazané medzi sebou a prispôsobené nebeskými uzlami, dve uvidíš umiestnené v rovnakom odstupe od dvoch. Lebo ak, spoznávajúc nebo v nočnom čase, keď žiadna zahmliavajúca mračna nevymazala hviezdy, ani mesiac nepremohol hviezdy plným svetlom, videl si veľký biely kruh jasne sa plaziť: toto je onen Mliečny, žiariaci nesmiernou belosťou. Tento nepletie nepretržitú dráhu. Štyri iné sú nesené, žiariace rovnakou hmotou: ale hovorí sa, že prevyšuje oba horné o ďaleko vo vzdialenosti, a ďaleko obchádza hlbiny neba. Z nich jeden sa otáča, dotýkajúc sa záfonov severu, hľadajúc slávne tváre Blížencov; potom, v sebe zadržiavajúc horiace koleno, nesie obe plecia Vozataja. Tohto sa Perseus dotýka ľavou píšťalou a ľavým plecami. Ale je zadržiavaný na pravej strane Andromedy; jej ruka hľadí na sever, jej lakeť na juh. Kôň kladie naň obe nohy; a zároveň kladie okrídlený Vtáč hlavu, a s naklopeným telom chrbát. Hadonosec sa oň opiera plecami. Ona, ustupujúc, nasleduje juh, Panna, vyhýbajúc sa mu telom. Ale celý priestor obleče veľký Lev, a Rak, ligoce sa jasným svetlom, v ktorom sa stojaci letné slnko otáča v behu, vyznačujúc svoje dráhy telom v strede. Tu je všetko rozdelené na stred: onen druhý má, pod vydutými príkrovmi ulíc, svetlo vnútri aj zvonku: ale strašná hrôzna sila divého Leva mocnou hruďou a bruchom ovláda kruh. Ak dokážeš poznať tento kruh rozdelený na osem частей, nájdeš, že na hornej dráhe sa otáča päť v rovnakom odstupe, a zostávajú tri časti, ktoré v nočnom čase hojne navštevuje dolná sila. Jeden je spojený s Rakom zo záfonov Boreáša; druhý sa opiera oproti, z dolných juhákov. Rozdeľujúc stred, tento podrezáva pod Kozorožcom, a nohami Vodnára, čo leje chladný prúd, a modrý chvost Morskej príšery, a onen žiariaci Zajac; potom nohy Psa, a zároveň zadržiava priestrannú argonaujskú Loď jasným svetlom; a chrbát Kentaura, a nesie hrot Škorpióna: potom vlastní zasadenú dráhu Strelca. Tento, ustupujúc od jasnezvučných záfonov severu na juh, ako posledný sa dotýka horúceho kolesa slnka; odtiaľ, ohnutý v zimnom čase, sa vracia na svoje výšinné sídla. Tomuto kruhu je pripísaných päť nočných частей, tri sa priradia hornému svetlu. Medzi týmito dvoma zdá sa, že drží strednú časť, tak veľká, aký bude žiariaci Mliečny kruh: v ktorom, na jeseň a opäť v jarnom svetle, slnko vyrovnáva dĺžku dňa s časom noci. Keď ho Baran drží, slabo žiari celým telom, a obrovský Býk sa opiera s ohnutým kolenom. Orión je nesený, dotýkajúc sa ho jasnou hruďou. Hydra ho drží záhybom; Čaša a Havran visí pri ňom, a zopár hviezd Klieští: rovnako sú kolená Hadonosca, a posol najvyššieho Jupitera, okrídlený, nástojí; pri ňom sa Kôň dotýka ho hlavou a svetlom hrdla. Tieto, oddelené v rovnakom odstupe, nesú os, prechádzajúc ich stredom od najvyššieho temena neba. Ale onen štvrtý kruh s jasným svetlom drží najvzdialenejšie dráhy pri svojich krajných častiach, a zároveň je rozrezaný od stredu, od svojej strednej časti, a šikmo nesený v nich, žiariaci svetlom: takže nikto, komu svätou rukou najučenejšia Pallas sama dala šikovnú zručnosť v základoch remesla, nemohol by tak umne sústruhom točiť pokrútené dráhy ako sú ohnuté na nebi božskou mocou, obopínajúc zem, zdobiace klenbu svetlom, priečnou osou zadržujúce hviezdy podporené. Tieto štyri sa všetky točia rovnakým pohybom. Ale onen jediný sám, šikmo prepletený tromi kruhmi, drží svoju dráhu tak vysoko nad zemiami, o koľko je Kozorožec vzdialeným priestorom od Raka; a pod zemiami musí byť priestor rovnaký. A tak veľké lúče, aké hádzame z nášho vlastného svetla, ktorými sa dotýkame tejto klenutej nebeské dráhy, šesť takých частей bude môcť vojsť pod ňu, v rovnakom odstupe zadržujúce dve nebeské znamenia každá. Toto Gréci nazývajú Zodiakus; a naši Latiníci ho budú nazývať pravým menom, znakostupňovom kruhom: lebo nesúc sa, nesie dvanásť horiacich znamení. Horúčavnostný Rak je jeden, rozkladajúc horúce hviezdy. Pod ním ustupuje divá sila Leva žiariaca, za ním Panna, svietiaca červenavým telom, potom Kliešte, hodené vpred jasným svetlom; a nasleduje žiarivá veľká sila Škorpióna. Potom Strelec drží v pravici ohnutý luk. Po ňom Kozorožec sa chystá ísť so svojou tvárou. Vtedy vlhký Vodnár sa ligotá pre dráhu na svojom mieste. Potom sa šupinové Ryby hrajú, vinouc sa; ich spoločník je Baran, kĺžuc s temným svetlom, a Býk, s ohnutým kolenom a telom hodením vpred, a Blíženci, vrháci jasný oheň svojimi svetlami. Tieto slnko obkrúha, prechádzajúc večným svetlom, a ročné časy vykonáva vo svojom otáčajúcom sa behu. Tak veľká dráha, ako je pod zemiami vykonaná, rovnako veľká je otvorená navrchu smrteľníkom. Šesť znamení vždy ustupuje, kĺžuc každú noc, a rovnako veľa žiarivých znamení neba opäť navštívi. Tento priestor prechádzajúc vykoná noc svojimi slepými tieňmi, tú, čo je zanechané navrchu zemí pri začiatku noci, opretá o znakostupňový kruh a o poriadok znamení.

Východy a západy znamení (Ortus et obitus). Ale ak si praješ poznať isté dráhy slnka, budeš sledovať východy znamení v nočnom čase; lebo Titán vždy pri svojom východe ťahá jedno znamenie. Ale ak vysoký vrch, stavajúc sa naproti znameniam, skryje ich, alebo mračny slepou hmlou odňali svetlo, vtedy sám, berúci si isté znaky z príkrovu neba, budeš môcť spoznať všetky východy i západy. Ktoré vstávajú zároveň, uvidíš; ktoré v tom istom čase rútia sa na západ v nočnom čase, spoznáš. Lebo len čo sa Rak celý zdvihol v hornom svetle, hneď ustupuje Koruna, skĺznuvšia; a navštívi dolné oblasti, až po chvost Ryby. Koruna, posiata hviezdami, drží jednu polovicu už navrchu, a z inej strany je odtisnutá: ktorú predsa Ryba nasleduje, nie celá stiahnutá do tieňov, ale, pokrytá vo svojom hornom tele, ustupuje: a Hadonosec skrýva, od kolien po plecia, veľkého ohnutého Hada, od svojho silného krku. Teraz naozaj Medvedár nie je rovnomerne rozrezaný: lebo kratší je viditeľný z jasnej časti neba; väčší, stisnutý dolu, vlastní dolné tiene. Štyri znamenia zvykne on, odchádzajúc, so sebou ťahať zo znakostupňového kruhu; potom neskôr on ustúpi, keď sa nasýtil v hornom svetle, klesajúc jasným telom po polnoci. Tieto temné znamenia skrýva zem, otáčajúc sa. Ale z druhej strany, jasnými svetlami blúdi Orión, žiariaci plecami a širokým hruďou, a drží v pravici Meč, nie prázdny svetla. Ale keď je sila Leva otvorená zo zemí, všetko, čo Rak priniesol slávnym východom, ustúpi, zatemnené; zároveň veľká sila Orla je zatlačená, a kľačiaci, sedajúci s ohnutým telom, teraz skoro odtisnutý z horného svetla, ustúpi: ale zanecháva svoje ľavé koleno a slávnu chodidlu vo výšinách. Vtedy jasná hlava Hydry stúpa mu naproti, a Zajac a Prokyón, ktorý sa žeravý dostáva pred Psa; potom sú vidieť prvé stopy Psa. Zaháňajúc nemálo znamení z neba, náhle stúpa žiariaca jasným svetlom Panna. Kylénska Lýra jasne ustúpi, Delfín sa potopí do vlny, Šíp je rovnako zakrytý, stisnutý dolu, a Vtáč ustupuje až po vrchol svojho chvosta a prvé perie, a veľká Rieka rovnako kĺže dolu. Tu Kôň zmizne od svojej hlavy a dlhého hrdla. Ďalej teraz stúpa Had jasným telom; a Hydra svieti smrteľníkom až po Čašu. Vtedy Pes ukazuje teraz svoje zadné nohy, a potom sám ťahá záď jasným svetlom. Loď nasleduje, kĺžuc cez svetlá neba; ukazuje svoju strednú sťažeň žiaristým stlpom; a teraz konečne Panna vystúpila celým telom. Ale keď Kliešte vstupujú temným telom, Bootes rovnako stúpa s hojným svetlom, na ktorého obráteného tela je upevnený Arcturus; a teraz celá Argo kĺže vpred, žiariaca navrchu, a Hydra, pretože je ďaleko rozptýlená po nebi, ešte nie je celá odkrytá; lebo tieň kryje jej chvost. Ale Hadonosec opäť žiari obnoveným svetlom. Teraz dvíha pravé koleno a ozdobenú svetlom píšťalu, ten, čo nemá obecne známe meno, Kľačiaci, ktorý vždy sa dotýka hraníc arkádskej Lýry; toho sme veľmi často videli uhasnúť a vyjsť v jednej noci, takže, prechádzajúc, zdvojnásobil svoju malú dráhu. On dvíha koleno a píšťalu vysoko s Kliešťami: ale sám je zadržiavaný strmmo v temnej noci, kým Škorpión a Strelec navštevujú svetlá neba. Lebo Škorpión rozloží svoju strednú časť so sebou; ale Luk, stúpajúc, bude sa pokúšať zdvihnúť sa celý na nebe. On, zdvihnutý tromi znameniami, žiari celým telom: ale Koruna stúpa zo svojej strednej časti, a chvost Kentaura žiari najvzdialenejším leskom. Tu teraz celý Kôň sa skrýva do slepých tieňov, pozdĺž ktorého Vtáč preletí, žiariaci červenavým perím. Jasná hlava Andromedy zapadá, a divá Morská príšera kĺže dolu, osudná hľadajúc svoje hrozné jedlá. Naproti tomu Cefeus neprestáva natáhať svoje ruky: ona sa ponára a skrýva modrá, až po chrbát. Ale Cefeus kloní hlavu a plecia a ruky dozadu. Ale keď mohutná sila Škorpióna vstala, ďaleko rozliata, létajúc, kĺže do zemí; a Orión porazený strachom skrýva sa zároveň. S tvojím dovolením, Panno, dovoľte mi vyložiť príčinu tohto strachu: príď ku mne, prosím, zmierená, Diano. Toto je povesť ľudí, táto povesť sa potuluje po zemiach; že Orión vraj kedysi rukami porušil Dianu, blúdiaci, zbavený rozumu, na vysokých kopcoch, ktoré Chios drží, zarazeného v egeijskej hlbine; Chios, ktorého paže zelená vinica odieva svojím príkrovom. On, bláznivý, šialeným srdcom zabíjal divú zver, túžiac ozdobiť ligotavé hostiny Oinopióna. Ale náhle ostrov, udretý nohami Diany, sa roztrhol, a vytrhujúc roztrúsené kamene otriasol sa, a osvetlil slepé jaskyne svetlom: z ktorých, s obrovským telom, pred ním, vychádza nepriateľský Škorpión, nesúc žalostný hrot. Ten udrel s mocným úderom toho, čo horúčkovito lovil, zarážajúc smrtonosný jed do jeho žíl cez rany: on, umierajúc, pokryl ťažkým telom zem. Preto keď Škorpión sa dvíha s veľkými svetlami, Orión utekajúc zveruje telo zemi. Vtedy naozaj uteká Andromeda, a Neptunova Morská príšera celá leží skrytá; Cefeus ustúpi, obrátený telom, stredom tela dotýkajúc sa najvzdialenejších zemí. On môže ponoriť hlavu a horné časti; ale dolný tieň nikdy neobleče jeho boky: lebo Medvedice, obchádzajúc svetlom, zadržujú jeho lýtka. Aj ona kĺže zároveň, slzavá hľadajúc dcéru, Kassiopeia; a nie je nesená dôstojne, odtisnutá z neba, ale, dotýkajúc sa obráteným temenom, najprv zemí, potom plecami, prevráteným sídlom, je odnášaná. Tento trest im ukladajú milostivé Nereidy, s ktorými, ako sa hovorí, sa opovážila súperiť v kráse. Ona zapadá naklonená: ale druhá časť Koruny vstala, a teraz je celá Hydra rozložená s chvostom. Ale Kentaur vytrhuje svoju hlavu a celé seba z temných tieňov, zanechávajúc malé stopy predných nôh zakryté: len čo rozloží svetlá, sám drží divú zver v pravici. Ale ostatné čakajú na východ veľkého Luka. Odtiaľ kĺže Hadonosec s hlavou a rukami: zároveň Had predkladá svoju hlavu, a najvyššie svetlo zo svojho ohnutého tela. Tu onen Kľačiaci vstáva, obrátený telom, obchádzajúc brucho, nohy, plecia, a zároveň hruď, a hádzajúc lúče pravicou s radostným svetlom. Vtedy, keď Strelec začal navštevovať horné svetlá, vynoří sa hlava Kľačiaceho, a zároveň zvýši jasná Lýra, a Cefeus vystúpi telom. Horúci Pes ustúpi celým telom. Orión sa skryje, a aj Zajac odíde, skrytý v tieni; dolné svetlá Vozataja padnú vo svojom páde. Potom Kozorožec, odchádzajúc, z vysokého vrcholu zaženie Vozataja, a hrozivú Kozu, a malé Kozliatka zároveň, a veľkú Loď starým menom zaženie dolu. Prokyón je premôžený. S pernatým pádom stúpajú lietajúce zo zemí. Jasný Šíp vstúpi. Zanechávajúc pravú píšťalu a nohu, Perseus zostúpi do dolných miest; potom, ustupujúc, Argo je zanechaná od svojej zádi. Ale po tom, čo Vodnár navštívil hornú dráhu, a stúpa sväté sídlo južného Oltára; a Kôň sa dvíha vysoko plecami a prednými nohami. Noc nemôže Kentaurov protikladný chvost zahmliť, otáčajúc ho k dolným oblastiam, ani jeho hlavu, a široké plecia, a veľkú hruď; a Hydry, čo je najbližšie k jej hrdlu, stiahne špirále a skryje jej červenajúci sa ústnik. Ale ostatné dlho stoja s žiarivým svetlom, a neustúpia z horných, s polodivým zvieraťom, vo svojich tvárach, kým Ryby nevstúpia s dvojitým telom. Aj Ryba stúpa blízko Kozorožca z mora, v inej časti čakajúc na východ nastávajúceho znamenia: tak plecia Andromedy, a jej slávne nohy s unavenými rukami stúpajú na rozdelený čas znamení. Keď prvé Ryby vstúpia z rovných vln, bude ti dané vidieť pravé časti Andromedy. Ale Baran, zanechávajúc dolné miesta, ukazuje ľavú zemi. Takmer v tom čase uvidíš ako Oltár drží hranice západ­ného mora, a Persea po plecia vo východnej časti. Je pochybné, či Baran, váhajúc, ťahá hruď Persea nahor, alebo Býk: s Býkom obchádza éter. Ale nemyslím, že tieto prestanú, keď vstáva Býk: lebo blízko nich žiaria hviezdy Vozataja, ktorého predsa Býk nie celý ženie do jasných záfonov svetla, ale je vykonaný medzi samotnými Blížencami, ale predsa dvojité Kozliatka, a Koza s ľavou nohou, vstávajú s Volom: vtedy obrovský chrbát dvíha Morská príšera, a žiariaci chvost v klenbe neba. Bootes sám tiež zapadá, teraz v prvej časti: štyri znamenia ho sotva skryjú v širokej hlbine, a v ľavej strane západ­nej Medvedice pevne sa odvíja. Obe nohy, až po dvojité koleno Hadonosca, ustupujúc nebu, a kĺžuc pod obrovské vody, stúpajúc inde budú môcť ukazovať Blížencov. Teraz sa Morská príšera zdá blízko od žiadnej strany, ale čoskoro budeš mať na ňu pozerať, keď teraz prvé rady Rieky prídu uprostred, na videnie námorníkom v hlbine, tí, čo čakajúci čakajú veľké znamenie Orión: totiž aby dráha lode a miera noci sa ukázali, také znamenia, koľko ich dali bohovia ľudskému rodu.

Prognostica (Poveternostné znamenia). 1. Strážca kôzkového stáda z obrovskej hlbiny. (Priscianus, 6) 2. Keď sú lode prevzaté, hľadať plávajúce záďové ozdoby. (Priscianus, 7) 3. Toho, ktorého ani búrka nezničí, ani dlhá starooba nezruší, hasiac slávne znaky neba. (Priscianus, 10) 4. Ako keď mesiac, prechádzajúc, zakrýva kruh Hyperiónov, hasnú lúče, zakryté slepou hmlou. (Priscianus, 10) 5. Ale aj Jasle, žiariace tenkým svetlom. (Priscianus, 16) 6. A okrem toho on často ohlasuje vetry, čo majú prísť, opuchnuté more, keď sa náhle a hlboko vzdúva, a sivé skaly soľného príboja, penené belasou vodou, súperia vrátiť Neptúnovi smutné hlasy; alebo keď hustý hukot, vstávajúc z vysokého vrcholu hory, rastie, často odrazom skál. Tiež šedá lýska, utekajúc z hlbiny mora, svojím krikom ohlasuje, že hrozné búrky sú blízko, vylievajúc nemalé piesne z trasúceho sa hrdla. (Cicero, O veštení, I, 8) 7. Aj vy vidíte znamenia, potomstvo sladkej vody, keď s krikom sa chystáte vydávať prázdne hlasy, a prameňmi a jazerami hýbete nezmyselným zvukom. Často aj zelená žaba spieva najsmutnejšiu pieseň zo svojho hrúďa, a za ranných červánkov malá sova nástojí svojimi hlasmi, nástojí hlasmi, a zo svojich úst vylievajúc neprestajné náreky, keď Aurora prvá posiela späť chladné rosy. A niekedy tmavá vrana, behajúc po brehoch, ponorila hlavu a prijala vlnu na krk. (Cicero, O veštení, I, 8, 9) 8. A mäkkokopytné voly, hľadiace na svetlá neba, nasali nosnými otvormi z vzduchu vlahoplný šťav. (Cicero, O veštení, I, 9) 9. Teraz naozaj strom mastichy, vždy zelený a vždy zaťažený, čo zvykne rásť s trojnásobnou plodinou, tri krát vydávajúc svoje plody, ukazuje tri časy orania. (Cicero, O veštení, I, 9)